Mint-tea Time

Vuá. Schrupla som si do pol dvanástej, why not, že ano. A to som ani nešla nejak hrozne neskoro spať. Vec sa má tak, že moja izba nie je zrovna vhodne riešená, čo sa týka prúdenia vzduchu. Nemožem si otvoriť dokorán okno, lebo je to otváranie zrovna na strane, kde mám stolný počítač a rádio (kto v dnešnej dobe počúva rádio? Asi ho odložím do skrine...) Takže tu mám už pomaly vstavaný ventilátor (chápej, fučí bez prestávky...) a aj tak to nepomáha. Ale dnes som poslúchla maminu. Už tretiu noc mi hovorila, aby som si nechala otvorené okno aj dvere. A hádajte čo! Zabralo to. Lebo aj ona mala otvorené a tak ten vzduch mohol konečne prúdiť. Musím priznať, že som sa vážne skvelo vyspala. A poriadne. Tak som si dopriala aj skvelé raňajky, hoci z prvu to bol skor experiment, pretože všetky slovenské blogerky čo poznám od sestry, tak toto jedia každý deň. No... povedzme, že chápem prečo. Je to úžasne osviežujúce. Len nabudúce asi bez tých BeBe keksov :) Krásny deň!

Hudba: HAIM - The Wire

A je finito. Hoci to všetko vyzeralo, že budem na Hájenku nadávať, tak sa to našťastie nestalo. Alen zabudnutý vankúšik sme prežili, moj pokazený Nikon taktiež, strastiplnú cestu rovnako ako nočný útok Lukasa, každodenný nedostatok spánku a kokosových uhlíkov, a "vysocializovanosť". Zážitky sú nezabudnuteľné, fotky podareno-nepodarené, ale úsmevné. Ja sa teraz rozpúšťam v 38-stupňovej Bratislave a túžim sa vrátiť späť. Do toho smradu z dymu, ktorý mal záľubu fúkať zrovna na mňa, do vody zo striekacích pištoliek a do uchýlnej prírody plnej nefotogenických čučoriedok a žužlajúcich komárov. Na 25 kilometrovú túru za čučoriedkovými knedlíkmi a nezamykateľnými dverami do kúpeľne. Miss you all. Miss you Hájenka. 

Nu, už je to raz tak. V pondelok som prišla o daľšiu osmičku. To viete, keď ten zubár je tak pekný! Ešte aj sestra mi ho pochválila! A to sa často nestáva, vážne. Má úplne iný... vkus. Totiž, bola tam ako moja morálna podpora, ale prebehlo to všetko v kľude. Akurát to bolo fest nepríjemné no. Tento krát sa ma ani Adam nespýtal, či si zub chcem nechať. Asi ho rozptylovala jeho nová sestrička. Aspoň prepokladám, pretože poriadne nevedela čo má robiť a on jej to musel stále pripomínať.

Inak sa veeeeľmi ospravedlňujem, že to tu zanedbávam. Ale zážitky z Cypru sú vtipné len tým, ktorí sú zasvätení a potom som bola na chate. Moja druhá sestra (Michell) bola na tábore, takže som sa trochu nudila. Byť medzi samými príliš dospelými a príliš deťmi nie je bůh-ví-co, keď máte na chrbte len dva "úbohé" krížiky. Konkurovať tým, čo majú štyri nie je dosť dobre možné a s tými, čo nemajú ešte žiaden (Jurko, viď fotka)... no, uznajte, že to dosť dobre do kopy nejde.) Ale tak, tatino ma dostatočne zabavil. Nie nadarmo sa moja zložka s fotkami z víkendu volá "Debordelizácia chaty". Robili sme elektriku kvôli lampičkám ako darček k narodeninám mojej babičky a vypratali kumbál (taká malá, hrozne zaprataná miestnosť). Človek by ani neveril, čo všetko tam nájde. Od kompletne rozožratých, 20 rokov nepoužívaných perín, ktoré slúžili ako toaleta plchom po taký skvost, ako sú bublinové krivítka na rysovanie! Len architekti ocenia. A ja som taký pseudoarchitekt, takže cenííím!!! To som si schovala a to ostatné sme vyhodili, alebo spálili. Jo... a menujem sa oficiálnym vyberačom fotiek z rámov!

A čo ďalej? Stretla som sa so spolužiačkami zo strednej školy, o ktorých som si myslela, že už sa spolu asi veľmi baviť nebudeme. Na to, že som akurát došla s necitlivou polovicou pusy od zubára a s gázou medzi zubami, tak to bolo celkom fajn. Už som aj stihla zabudnúť, ako fajne mi s nimi zvyklo byť. Z pôvodnej štvorky sme síce už len tri, lebo štvrtej, mojej menovkyni, švihlo, ale čož. Aj také veci sa stávajú.

A sakra, nejak moc sa rozpisujem. Takže už len rýchlo rýchlo. Mám nové PC! Juhuuu! (Obrazovka je Samsung, ale vyzerá rovnako ako ta HP) S windows 8... nie až také juhuu... Sú to mrchy, Wosmičky (by Sandro). Neprehľadné. Vždy 15minút hľadám, kde sa ten comp vlastne vypína. To ešte bude nesmierna prdel. Fakt. Dvojnásobná vzhľadom na môju asociálnosť. Voči technike je ešte znásobená. Fakt si nerozumiem s ničím, čo nie je MP3. Nevadí, to sa poddá :D.

A dobrá správa na záver, sestra odletela do Doky.. Dohy...whatsoever, nejaká prdel sveta. Všetky mestá sú na P, keby ste nevedeli. Praha, Bratislava je Pressburg alebo Pozsony, takže aj to sa počíta, Pezinok a to ostatné sú prdele sveta O:). Hehe :D Ale bude mi chýbať. Taký moj sparingpartner na všetko možné. Ja už sa však teším na mojich kamarátov, aneb Hájenka sa blíží! (ano, beriem aj Nikon. Snaď budem úspešná.)

Inak furt samá bublanina! Ňami ňami! (u tatina višňová, doma ríbezlová :P ako v raji! :D)

Ano! Bolo nám hrozne fajn! Teplo bolo, niekto sa spálil, niekto nie, našli sme šutre v tvare srdiečok a vykašliavali slanú vodu. Užili si vtípky týpka na lodi i milé slova čašníka Alexa. Hrali Európu a naháňali internet po bare. Vytiahli šaty špeciálne na dovolenku a hlavne, hlavne sme sa ohromne zabávali. Toľko som sa s rodinou ešte nenasmiala. Ďakujem za skvelú dovolenku :).

- "The water has 34 degrees. 17 on one side of the boat, 17 on the other side." (Voda má 34 stupňov. 17 na jednej strane lode, 17 na druhej)
- "Don't worry! Ten seconds in the water and your body become fully adopted." (Nebojte sa! Desať sekúnd vo vode a vaše telo si plne privykne! ~ jasneee, jasneee x] )
- "My eyes are red, but not because I was on the party all night, but because I was googling all the informations I want to tell you." (Moje oči sú červené, ale to nie je preto, že by som celú noc bol na párty, ale preto, že som gůglil všetky tieto informácie, ktoré vám chcem povedať.)
- "Z akej skupiny odišiel Phil Collins?" Tereza: "Rolling Stones?" x)))
- "Blé ble-blé" - tu :D Božia rozprávka!!!
- "Knock - knock"
  "Who is there?"
  "Doctor."
  "Doctor Who?"
  "YEAAAAH!" (aneb ako som sestru nakazila Whovian fever :D (preklad: závislosťou na Doctorovi Who.)