A tak, som späť. Znovu. Po defekte a skorodovanej základovej doske v notebooku. Po nevidení Volterry a Spedale degli Innocenti. Ale... nemožeme mať všetko. Život je ťažký a ešte ťažší s technikou a skúškou z Nosných konstrukcí. 

Toskánsko bolo tak trochu odvykacia kúra. Bez dochodcovskej Toshiby a WiFi to šlo pomerne ťažko. Ale pizza bola super, cestoviny taktiež, architektúra krásna a výhľad unikátny. Zopakovala som si talianské slovíčka, naučila sa "venite a me" alebo "non posso parlare molto bene l'italiano" a užívala si jahodovo-citrónovú zmrzlinu, kdekoľvek sa dalo. Zahrala sa na sprievodcu Florenciou a hádzala Terez do bazénu. Videla mamininú šťastnú tvár, ked jej na Murane vymenili gorálky a napísala kvantum pohľadníc tým mojím domasedom, ktorí mi neuveriteľne chýbali.

A tak sa skončili letné prázdniny 2013. Arrivederci.