Po dlhej dlhej dobe som sa konečne dostala na Vinobranie. Mám ho rada, pretože sa koná v Pezinku, pár minút chodze od tatina a väčšinou sa tam stretnem aj s ostatnými členmi mojej famílie. Tento rok však nebola Michell, lebo pracovala (v Mekáči ako správny tínedžer), za to prišla Alen s Hynkom. Práve s nimi som prechodila Pezinok pomedzi stánky niekoľkokrát hore-dole, užila si Centrifugu, škoricový trdelník, pretože to je tradícia rovnako ako cigánska. Dala som si burčák a kandovaný zázvor. O ano, veľmi pekný víkend. Ale po celom týždni som opäť raz vysocializovaná, pretože..

V pondelok mi prišiel Mikey a Martinko do Prahy. Takže sme šli na pivko aj s Terkou a ďalšími a bolo to hrozne fajn. Dve malé plzničky a zo mňa bolo slniečko na hnoji. Povodne mali odísť v utorok okolo obeda, ale nechcelo sa im, takže sme sa stretli ešte jeden večer v Lukšiho garzónke s dýmkou. Tak mi bolo dobre, že som sa zdržala do jednej a nechala chuďatko Filipka hodinu sa dobíjať do bytu. Lebo klúče som samozrejme mala ja. Ups O:) kto mohol tušiť? O:) No dobre, ja... s chalanmi mi je vždy veľmi dobre. Našťastie nahnevaný nebol. Len na studenú večeru...

No a vo štvrtok mi prišli dvaja spolužiaci z Architektúry v Bratislave. Nevidela som ich dva roky! Úplne som zabudla, ako veľmi ich mám rada a ako veľmi mi chýbajú. Tu v Prahe takých spolužiakov nemám. 

Potom prišiel víkend, ktorý začal tým, že som zmeškala vlak a ten neskorší, ktorým som nakoniec šla, bol tak plný, že som celé 4 hodiny presedela na zemi. Občas sa stáva. Obzvlášť začiatkom školského roka, keď všetci cestujú kvoli ubytovaniu. Ale prišla som živá a zdravá, za tatinom, ktorý bol na návšteve. Takže som znovu stretla ďalších ľudí, ktorých som nevidela... no... asi rovnako dlhú dobu. Ale bolo to fajné.

Teraz som späť v Prahe, pretože mi začala škola. C'est la vie!