Mint-tea Time

Po dlhej dlhej dobe som sa konečne dostala na Vinobranie. Mám ho rada, pretože sa koná v Pezinku, pár minút chodze od tatina a väčšinou sa tam stretnem aj s ostatnými členmi mojej famílie. Tento rok však nebola Michell, lebo pracovala (v Mekáči ako správny tínedžer), za to prišla Alen s Hynkom. Práve s nimi som prechodila Pezinok pomedzi stánky niekoľkokrát hore-dole, užila si Centrifugu, škoricový trdelník, pretože to je tradícia rovnako ako cigánska. Dala som si burčák a kandovaný zázvor. O ano, veľmi pekný víkend. Ale po celom týždni som opäť raz vysocializovaná, pretože..

V pondelok mi prišiel Mikey a Martinko do Prahy. Takže sme šli na pivko aj s Terkou a ďalšími a bolo to hrozne fajn. Dve malé plzničky a zo mňa bolo slniečko na hnoji. Povodne mali odísť v utorok okolo obeda, ale nechcelo sa im, takže sme sa stretli ešte jeden večer v Lukšiho garzónke s dýmkou. Tak mi bolo dobre, že som sa zdržala do jednej a nechala chuďatko Filipka hodinu sa dobíjať do bytu. Lebo klúče som samozrejme mala ja. Ups O:) kto mohol tušiť? O:) No dobre, ja... s chalanmi mi je vždy veľmi dobre. Našťastie nahnevaný nebol. Len na studenú večeru...

No a vo štvrtok mi prišli dvaja spolužiaci z Architektúry v Bratislave. Nevidela som ich dva roky! Úplne som zabudla, ako veľmi ich mám rada a ako veľmi mi chýbajú. Tu v Prahe takých spolužiakov nemám. 

Potom prišiel víkend, ktorý začal tým, že som zmeškala vlak a ten neskorší, ktorým som nakoniec šla, bol tak plný, že som celé 4 hodiny presedela na zemi. Občas sa stáva. Obzvlášť začiatkom školského roka, keď všetci cestujú kvoli ubytovaniu. Ale prišla som živá a zdravá, za tatinom, ktorý bol na návšteve. Takže som znovu stretla ďalších ľudí, ktorých som nevidela... no... asi rovnako dlhú dobu. Ale bolo to fajné.

Teraz som späť v Prahe, pretože mi začala škola. C'est la vie!

Amsterdam. Mesto protikladov. Pekne nepekné, kľudne uponáhlané, veľko malé, nezaujímavo zaujímavé... Je krásne. To rozhodne. Malebné, príjemné a romantické. Pokiaľ pozeráte všade inde, než pod nohy. Holanďania sú síce úžasne priateľskí a pozorní, upozornia vás na zelenú na prechode, keď zamyslene čumíte pred seba, ale sú aj neuveriteľní bordelári. Naozaj. Amsterdam je napriek svojim kladom pomerne špinavé mesto. Ale je to aj mesto plné roztomilých kaviarničiek, kde sa sotva zmestí pár stolov so stoličkami. Mesto plné bicyklov a kvetín. Mesto plné vody. Vodných kanálov, mostov a dažďa. Plné histórie na každom kroku v podobe pamätníkov, múzeí, Van Gogha a Rembranta, keď sa prechádzate uličkami lemovanými uzučkými domčekmi, kde dva nie sú rovnaké. S veľkými oknami a farebnými okenicami bez záclon, pretože Holanďania sú exhibicionisti. Alebo sa len nestarajú, nie sú zvedaví, tak ako to má v krvi národ Český/slovenský. Nezávidia si, takže nepotrebujú ani mreže na oknách na prízemí, aby zabránili prípadným krádežiam. Je to zaujímavé. V mnohých smeroch. Obzvlášť tom architektonickom a interiérovom. To je tak, ako keď oproti vám ide na bicykli sympatický blonďák s košelou nedopnutou pri krku a s veselým úsmevom na perách. Vtedy ani nepočujete cingať zvonček, ktorý vám pripomína, že stojíte na ceste. Vy len stojíte a uveličene sledujete... Rovnako na mňa posobí celý Amsterdam. Očarujúco, inšpiratívne a sympaticky. Bolia ma z neho nohy a krk, ako som stále pri potulkách pozerala všade okolo seba, ale električke som sa uhla včas. Je tu toho toľko. Neuveriteľné množstvo zákutí a obchodíkov, kde vás občas hneď na úvod víta polonahý Holanďan. Vrátila by som sa ihneď. Nie kvoli Red Light Districtu, kde je povolená prostitúcia a predaj drog, ale kvoli palacinkám s malinami, Goude a kvetom. Kvoli lodičkám a vintage bicyklom. To je Amsterdam. Amsterdam v mojich očiach. Mesto, kam sa musím ešte vrátiť.

Ik houd van u Amsterdam <3

Vonku je hnusne, fotiť sa mi teraz moc nechce, nie sú ani nápady, bohužiaľ. Ale čas? Neviem,  čo je lepšia výhovorka. Každopádne... oboje je pravda. Nápady nemám. Miesto toho premýšlam o tom, čo by som zjedla.. ehm :D Nie, premýšlam o škole. Čo si zapísať za predmety, ku komu ísť do ateliéru, čo sa naučiť na skúšky, ako urobiť profólio. Skrátka a dobre, ťažký život architekta. 

Z troch skúšok som dala dve, nojo nojo, a z jednej z tých dvoch mám dokonca A! Nikdy som z doležitej skúšky nedostala A. Bude ma to hriať na srdiečku ešte dlho. Taký pekný pocit. 

Fotky sľubujem z Amsterdamu! Do vtedy len pár pesničiek:

30 seconds To Mars - City of Angels

Within Temptation - Shot in the Dark

Charlie Brown - Bones

a chuťovka na záver, nie že by som mala Katy Perry rada, ale táto pesnička je vážne vydarená. Taký komerčný popík, ktorý po chvílke prestane baviť, ale zatiaľ sa zabávam.

ROAR!

Nemám tušenia, čím som si to zaslúžila. Nemám tušenia, ČI som si to vobec zaslúžila rovnako, ako nemám tušenia, koľko to stálo a ani to vedieť nechcem. Ťažko sa mi toto príjmalo, pretože ešte stále mám pocit, že... to proste nejde. Je to príliš drahé, príliš vzácne, príliš... proste. Nemám tušenia. Ale veľmi sa mi páči. Arwenin amulet s nesmrteľnou dušou aneb to najcennejšie, čo mala, darovala. (Ano, hovorím o Pánovi Prsteňov.) Kto vie, či sa takto podivne šťastne zmätený cítil aj Aragorn? Uveličený? Neschopný slov?

Čo by povedal, keby zistil že je to zo striebra a na zakázku? No dobre, asi by ho to toľko nevzrušovalo, ale pre mňa  to znamená viac než by som bola schopná popísať slovami. A tak radšej mlčím a teším sa. 

Ďakujem, Christian. :-*

Žužmííí <3 ja to dievča zbožňujem! Až tak veľmi, že mi nevadilo si privstať, aby som s ňou mohla stráviť piatočné dopoludnie, dať si čokoládového gurmána na raňajky na Václaváku, žvatlať o všetkom možnom aj nemožnom a hladať čisté lavičky v parku na Karláku. Len škoda, že moje brucho je kus idiota a rozhodol sa stávkovať zrovna v deň, ktorý sme celý mali stráviť spolu. Už sme mu ale vymysleli liečebnú kúru v podobe karamelového maté, takže... tak!!! (hug)