Mint-tea Time

I'm sooo modest. I wish,... 'cause the Christmas is coming and everybody ask me, what I would be happy to get, so I wish to get those. "Just" a sweather, leggins, books (oh yeah!) and absolutely sweetly, enchantingly a irresitible cotton candy smelling cream! Awww, I adore it! And the lens for my Canon, well, you know... 

"Dear Jesus, I really wish to get this Canon Lens 50mm f 1,2. If you check this, you will find out, I'm really modest. See the "You could be interested in"? Lens for 86k czech crowns? I fit with my wish into the average cost of lenses for cameras. Sooo if you could be so kind ... O:)." 

And the reply?... 

"Dear Veron,... f*ck off..."
... :D just kidding. (Sorry for speaking cheaply) That lens is something like maybe-in-the-far-future present. But who told, I can't dream?

Som naozaj skromná. Prajem si,... pretože idú tie Vianoce a každý sa ma pýta, čo by ma potešilo, takže si prajem dostať tieto veci. "Len" sveter, leginy, knížky (ó áno!) a absolútne sladko, kúzelne a neodolatelne cukrovo-vatovo vonajúci krém! Awww, zbožňujem ho! A ten objektív pre moj Canon, nom, viete... 

"Milý Ježiško, naozaj si prajem dostať tento objektív 50mm f 1,2 pre Canon. Ak sa pozrieš sem, zistíš, že som naozaj skromná. Vidíš to "Mohlo by Vás zaujímať? Objektív za 86tisíc kč? Zmestím sa do tej priemernej ceny objektívov pre fotoaparáty. Taaakže, ak by si bol taký láskavý... O:)." 

A odpoveď?... 

"Milá Veron,.... nasrať..." 
... :D len žartujem. (Pardon za to sprosté slovo) Tento objektív je niečo ako niekedy-v-ďalekej-budúcnosti-splnené-prianie. Ale kto povedal, že nemožem snívat?

As an reaction to my latest report, I've got Vitamins... with message :D (Anti-reindeer-Rudolfian tablets or how to prevent red nose from blowing). They are from Remy, who is, coincidentally, Veronika as well. I really have absolutly common name. So what, it is normal for me being naive. But back to Remy. She is funny, talkative a mordant (Im lucky in meeting this kind of people, right Žužmi? :*), she is into cosmetics and parfumes, and lame in dance. And I like her. Lately, we promised ourselves to go on Chritmas market on Old Town Square and have ... trdelník ^ ^. To our disappointment, it was disgusting. My was torrid, burnt, without any taste, and Remys was unbaked. So next time, we will go to underground station Andel, it's better there, they say.

Ako reakciu na moj posledný post som dostala vitamíny... so správou :D (Antirudolfie tabletky alebo ako predísť červenému nosu zo smrkania). Sú od Remy, ktorá je, zhodou okolností, tiež Veronika. Vážne mám absolútne obyčajné meno... Ale čo, som naivná, to nie je nič nové. Ale späť k Remy. Je zábavná, zhovorčivá a jízlivá (nepoznám slovenský ekvivalent a sarkastická nie je to správne označenie.)(Mám šťastie stretávať takýto typ ľudí, však Žužmi? :*), zbožňuje kozmetiku a parfémy, a je tanečné drevo. Mám ju rada. Nedávno sme si slúbili, že pojdeme na vianočné trhy na Staromák a dáme si trdelník ^ ^. Na naše sklamanie bol nechutný. Moj bol spálený, suchý a bez chuti, Remyin bol nedopečený. Takže nabudúce pojdeme na Anděl. Tam je lepší. Vraj.

... and this is how I look like right now. Unfair, that my rubbed-down nose is not magical. Flu would be awesome, not annoying -.- ....

As the Grinch said: "You are red nosed fool and no one likes you!"

... a takto nejak vyzerám práve teraz. Aké nespravodlivé, že moj zodraný nos nie je magický. Nádcha by bola úžasná, nie otravná -.- ...

Ako povedal Grinch... "Si pako s červeným nosom a nikto ťa nemá rád!"

There is so much to say. So much experiences. So much to do. So much to happen. Dunno where to start, 'cause while I'm writing this, other thing are happening.

You know, I've never thought, how difficult, but awesome it could possibly be. I hoped, and I still am, but... I didn't mention so many events! They kinda don't match in ordinary stuff, I used to "chronicle" in here before. Simply because I've never been this communicative, surrounded with people I can call "friends" without any doubts. The moving out literally changed my life. We have visits almost every day. I can't honestly remember the last time, I was actually alone. I mean alone alone. There's not always mood for been sociable, but I'm keeping up. Guess. I've spend great time with Filip on concert of Kamil Střihavka (he sang Země vzdálená and it was amazing. Could feel every beat and tone in my heart and body), another night we've been watching Day of the Doctor with Žužmi and Blacký, monday night was so-called Jameson Party with my pseudobrother and others (I tried to learn Lucas irish dance and he tried to learn me some figures of break dance or what that was). 

However, every nice moment is sentenced to its end. It came with the ugly morning, when I woke up with after-three-hours-of-sleeping headache, totally dizzy, missed the bus and wasted the first chance of passing the test from Geodesy, fell asleep again and overslept the next class, so I was extremly pissed of with myself. Needed to get my mind focused on something ... different. That means, I tidied up everything from last night, did something for school (finally, yey!) and accomplished some arrears I've gathered throughout the winter term.

For example, collected sentences for our new project called WORDS. We are going to spray them on pavements. And then back down the cops. ^_^

- Stop wishing. Start doing.

- Say it before it's too late.

- Alive, or just breathing?

- Tomorrow is another chance.

Mám toho toľko čo povedať. Toľko zážitkov. Toľko toho, čo musím urobiť. Toľko toho, čo sa má stať. Ani neviem, kde vlastne začať, pretože kým píšem tieto riadky, tak sa dejú ďalšie veci.

Viete, nikdy som si nemyslela, aké náročné, ale zároveň úžasné to može byť. Verila som, a stále verím, ale... Nespomenula som toľko udalostí! Nejak sa nehodia k tým obvyklým veciam, ktoré sem zvyknem normálne zaznamenávať. Jednoducho preto, že som pred tým nebola taka komunikatívna, obklopená ľudmi, ktorých možem nazývať kamarátmi bez nejakých pochybností. Odsťahovanie doslova zmenilo moj život. Teraz máme takmer každý deň návštevy. Úprimne, nepamatám si, kedy som naposledy bola sama. Myslím naozaj osamote. Pretože nie vždy je nálada socializovať sa, ale snažím sa zvládať to. Hádam. Strávila som pekný večer s Filipom na koncerte Kamila Střihavky (naspieval Zemi vzdálenou a bolo to úžasné. Mohla som cítiť každý úder a tón v mojom srdci aj tele), ďalšiu noc sme pozerali so Žužmi a Blackým Day of the Doctor, pondelnajšia noc bola takzvaná Jameson Party s mojim pseudobračekom a ostatnými (skúšala som naučiť Lukšího írske tance a on sa pokúšal naučiť mňa nejaké prvky z break danceu, alebo čo to bolo).

Bohužial, každá pekná chvíľa musí niekedy skončiť. To prišlo s otrasným ránom, kedy som sa zobudila s bolesťami hlavy, kedže som spala tak tri hodiny, necítila som sa kvoli tomu dobre, nestihla som autobus a premeškala prvú možnosť zvládnuť test z geodézie, znovu som zaspala a prespala aj ďalšie cviká, takže som bola na seba fakt naštvaná. Potrebovala som svoju mysel zamestnať niečim iným. To znamená, že som upratala celý byt po predchádzajúcej noci, urobila nejaké veci do školy (konečne, juhú!) a splnila pár ďalších restov, ktoré som si nazberiala v priebehu zimného semestra.

Napríklad, skompletizovala som vety k nášmu ďalšiemu projektu, nazvaného SLOVÁ. Budeme ich striekať na chodníky. A zdrhať pred policajtmi. ^_^

- Ak čakáš na znamenie, toto je ono.

- Prestaň s prianiami. Začni ich plniť.

- Povedz to skor, než bude neskoro.

- Živý, alebo nažive?

- Zajtrajšok je ďalšou šancou.

... and W! It's here! It's the right time! Special of Doctor Who to its 50th anniversary is ready to watch, however unfortunately for my curiosity... I have to wait til seven o'clock in the evening of this day. On the other hand, I'm going to share my geeky and dotty feelings with other Whovians, so I'm pretty impatient. ...And I don't wanna have evening, because it will be Sunday and that means, after movie, I'll have to go to sleep and than wake up for another boring and ordinary school day with i-am-gonna-freak-out moods. I really need my own TARDIS... so I can go back... to that nice times.

...a W! Je to tu! Už je ten správny čas! Špeciál Doktora Who k 50. výročiu je pripravený na sledovanie, avšak nanešťastie pre moju zvedavosť... musím vydržať do siedmej večera tohoto dňa. Na druhú stranu, budem zdielať svoje podivínske a pobláznené emócie s ďalšími Whovianmi, takže sa neviem dočkať! ...A nechcem aby bol večer, pretože bude nedeľa a to znamená, že po filme budem musieť ísť spať a potom vstávať do školy kvoli dalšiemu nudnému a obyčajnému dňu s mojími za-chvíľu-zošaliem náladami. Naozaj potrebujem svoju vlastnú TARDIS... aby som sa mohla vrátiť... do tých pekných časov.

And, so you know, my mummy visited me, with her boyfriend. They've brought me some stuff from Bratislava, I've needed in my new place, so I finally have my turbo PC, beddings and shisha. And skirt! Oh yes! It's absolutly perfect! The waiting for it was definitely worth it. And moreover, they bought me teddyPanda (Martin has refused to buy it -.-)  and new office rolling-chair. Even without those new things, I'm glad, they came to see me. It lighten up grey times of mine.

A, aby ste vedeli, moja maminka ma navštívila, aj so svojim priateľom. Priniesli mi nejaké veci z Bratislavy, ktoré som potrebovala na byte, takže konečne mám svoje nadupané PC, perinky a shishu. A sukňu! O, ano! Je absolútne perfektná! Čakanie na ňu rozhodne za to. A navyše mi eště aj kúpili plyšovú pandu (Martin mi ju odmietol kúpiť -.-) a novú pracovnú stoličku na kolieskach. Aj bez týchto nových vecí, som rada, že ma prišli navštíviť. Rozjasnilo to tie moje šedivé dni.