Mint-tea Time

There is so much to say. So much experiences. So much to do. So much to happen. Dunno where to start, 'cause while I'm writing this, other thing are happening.

You know, I've never thought, how difficult, but awesome it could possibly be. I hoped, and I still am, but... I didn't mention so many events! They kinda don't match in ordinary stuff, I used to "chronicle" in here before. Simply because I've never been this communicative, surrounded with people I can call "friends" without any doubts. The moving out literally changed my life. We have visits almost every day. I can't honestly remember the last time, I was actually alone. I mean alone alone. There's not always mood for been sociable, but I'm keeping up. Guess. I've spend great time with Filip on concert of Kamil Střihavka (he sang Země vzdálená and it was amazing. Could feel every beat and tone in my heart and body), another night we've been watching Day of the Doctor with Žužmi and Blacký, monday night was so-called Jameson Party with my pseudobrother and others (I tried to learn Lucas irish dance and he tried to learn me some figures of break dance or what that was). 

However, every nice moment is sentenced to its end. It came with the ugly morning, when I woke up with after-three-hours-of-sleeping headache, totally dizzy, missed the bus and wasted the first chance of passing the test from Geodesy, fell asleep again and overslept the next class, so I was extremly pissed of with myself. Needed to get my mind focused on something ... different. That means, I tidied up everything from last night, did something for school (finally, yey!) and accomplished some arrears I've gathered throughout the winter term.

For example, collected sentences for our new project called WORDS. We are going to spray them on pavements. And then back down the cops. ^_^

- Stop wishing. Start doing.

- Say it before it's too late.

- Alive, or just breathing?

- Tomorrow is another chance.

Mám toho toľko čo povedať. Toľko zážitkov. Toľko toho, čo musím urobiť. Toľko toho, čo sa má stať. Ani neviem, kde vlastne začať, pretože kým píšem tieto riadky, tak sa dejú ďalšie veci.

Viete, nikdy som si nemyslela, aké náročné, ale zároveň úžasné to može byť. Verila som, a stále verím, ale... Nespomenula som toľko udalostí! Nejak sa nehodia k tým obvyklým veciam, ktoré sem zvyknem normálne zaznamenávať. Jednoducho preto, že som pred tým nebola taka komunikatívna, obklopená ľudmi, ktorých možem nazývať kamarátmi bez nejakých pochybností. Odsťahovanie doslova zmenilo moj život. Teraz máme takmer každý deň návštevy. Úprimne, nepamatám si, kedy som naposledy bola sama. Myslím naozaj osamote. Pretože nie vždy je nálada socializovať sa, ale snažím sa zvládať to. Hádam. Strávila som pekný večer s Filipom na koncerte Kamila Střihavky (naspieval Zemi vzdálenou a bolo to úžasné. Mohla som cítiť každý úder a tón v mojom srdci aj tele), ďalšiu noc sme pozerali so Žužmi a Blackým Day of the Doctor, pondelnajšia noc bola takzvaná Jameson Party s mojim pseudobračekom a ostatnými (skúšala som naučiť Lukšího írske tance a on sa pokúšal naučiť mňa nejaké prvky z break danceu, alebo čo to bolo).

Bohužial, každá pekná chvíľa musí niekedy skončiť. To prišlo s otrasným ránom, kedy som sa zobudila s bolesťami hlavy, kedže som spala tak tri hodiny, necítila som sa kvoli tomu dobre, nestihla som autobus a premeškala prvú možnosť zvládnuť test z geodézie, znovu som zaspala a prespala aj ďalšie cviká, takže som bola na seba fakt naštvaná. Potrebovala som svoju mysel zamestnať niečim iným. To znamená, že som upratala celý byt po predchádzajúcej noci, urobila nejaké veci do školy (konečne, juhú!) a splnila pár ďalších restov, ktoré som si nazberiala v priebehu zimného semestra.

Napríklad, skompletizovala som vety k nášmu ďalšiemu projektu, nazvaného SLOVÁ. Budeme ich striekať na chodníky. A zdrhať pred policajtmi. ^_^

- Ak čakáš na znamenie, toto je ono.

- Prestaň s prianiami. Začni ich plniť.

- Povedz to skor, než bude neskoro.

- Živý, alebo nažive?

- Zajtrajšok je ďalšou šancou.

... and W! It's here! It's the right time! Special of Doctor Who to its 50th anniversary is ready to watch, however unfortunately for my curiosity... I have to wait til seven o'clock in the evening of this day. On the other hand, I'm going to share my geeky and dotty feelings with other Whovians, so I'm pretty impatient. ...And I don't wanna have evening, because it will be Sunday and that means, after movie, I'll have to go to sleep and than wake up for another boring and ordinary school day with i-am-gonna-freak-out moods. I really need my own TARDIS... so I can go back... to that nice times.

...a W! Je to tu! Už je ten správny čas! Špeciál Doktora Who k 50. výročiu je pripravený na sledovanie, avšak nanešťastie pre moju zvedavosť... musím vydržať do siedmej večera tohoto dňa. Na druhú stranu, budem zdielať svoje podivínske a pobláznené emócie s ďalšími Whovianmi, takže sa neviem dočkať! ...A nechcem aby bol večer, pretože bude nedeľa a to znamená, že po filme budem musieť ísť spať a potom vstávať do školy kvoli dalšiemu nudnému a obyčajnému dňu s mojími za-chvíľu-zošaliem náladami. Naozaj potrebujem svoju vlastnú TARDIS... aby som sa mohla vrátiť... do tých pekných časov.

And, so you know, my mummy visited me, with her boyfriend. They've brought me some stuff from Bratislava, I've needed in my new place, so I finally have my turbo PC, beddings and shisha. And skirt! Oh yes! It's absolutly perfect! The waiting for it was definitely worth it. And moreover, they bought me teddyPanda (Martin has refused to buy it -.-)  and new office rolling-chair. Even without those new things, I'm glad, they came to see me. It lighten up grey times of mine.

A, aby ste vedeli, moja maminka ma navštívila, aj so svojim priateľom. Priniesli mi nejaké veci z Bratislavy, ktoré som potrebovala na byte, takže konečne mám svoje nadupané PC, perinky a shishu. A sukňu! O, ano! Je absolútne perfektná! Čakanie na ňu rozhodne za to. A navyše mi eště aj kúpili plyšovú pandu (Martin mi ju odmietol kúpiť -.-) a novú pracovnú stoličku na kolieskach. Aj bez týchto nových vecí, som rada, že ma prišli navštíviť. Rozjasnilo to tie moje šedivé dni.

You know, nothing eye-opening, that everything takes me quite long time. Obviously, because the nice autumn broke into the awful, grey and drizzly weather, which is best to outsleep. Like a bear. They are pretty intelligent. I wanna be a bear. Until Christmas... just kidding x). Don't like the idea of being furry at all. However, I would like to spend this time in bed, instead of going to school and freaking out of every single task I've been late with. Even the thought is painful. Need a chocolate! Right now!

By the way, here is song from Monča. The girl, who called me out for photoshooting the Olšans cemeteries. (Sound strange x_X) Kinda apposite - listen.

Viete, nie je to nič prekvapivé, že mi všetko trvá celú večnosť. Zjavne, pretože tá pekná jeseň sa zmenila na to hnusné, šedé a mrholivé počasie, ktoré je najlepšie prespať. Ako medvede. Sú celkom inteligentné. Chcem byť medveď. Do Vianoc... len vtipkujem x). Zas tak veľmi sa mi predstava chlpov po celom tele nepáči. Ale aj tak by som rada túto dobu strávila v posteli, miesto toho, aby som chodila do školy a panikárila z každej práce, s ktorou som pozadu. Už len tá myšlienka je bolestivá. Potrebujem čokoládu! Hneď teraz!

Tu je inak pesnička od Monči. To dievča, ktoré ma vytiahlo fotiť Olšanské cintoríny (ano, aj v slovenčine to znie divne :D). Celkom výstižná - počúvajte.

Sometimes I've been lucky. Sometimes I've got enough free time to actually go somewhere. Sometimes I've got the posibility to spend that time on the creepy meetings with guys from HOCZ. And everytime I've got there, I have my camera with me.

Niekedy mám šťastie. Niekedy mám dostatok volného času na to ísť niekam. Niekedy mám tú možnosť stráviť tento voľný čas na podivných stretnutiach s ľudmi z HOCZ. A vždy keď tam som, mám so sebou fotoaparát.

I realized, Alen is so photogenic! She looks pretty even when she blinked... Soooo... Guess who is my favorite phototarget? *angelgrin*

Uvedomila som si, že Alen je neuveriteľne fotogenická! Vyzerá pekne i keď žmurkla... Taaaakže... Hádajte kto je mojim obľúbeným objektom na fotenie? *anielský výraz*

This was unexpected, sweet ... and total waste. Filip surprised me with all these sweets I just could not eat. He thought, I don't eat sufficiently, so it ended like this. We tried to put away the most of it throughout watching Dracula (bloody vampire story), nevertheless we were unsuccessfull x). 


Toto bolo neočakávané, sladké... a totálne plytvanie. Filip ma prekvapil všetkými týmito sladkostami, ktoré som skrátka nedokázala zjesť. Myslel si, že nejem poriadne, tak to skončilo takto. Snažili sme sa všetko nejak do seba dostať pri pozeraní seriálu Drakula (blbý/krvavý upírský príbeh), napriek tomu sme neboli úspešní x)