Deň detí a ja som zase doma! Nie je lepšieho miesta na oslávenie tak bizardného sviatku. Stále o sebe prehlasujem, že už nie som dieťa, ale moc sa mi to nedarí. Najmä doma. Zbožňujem to tu. Svoj obrovský čierny stol, ktorý je neuveriteľne fotogenický a úplne skvelo sa zapratáva roznymi vecami od učebníc po lieky a flašku s vodou. Svoju veľkú nástenku, kde mám pripomienky všetkého, čo ma teší a malú nástenku s pohľadnicami od ľudí, ktorí ma majú radi. A svoju postel so siedmymi vankúšmi a levom Lukasom ^_^ (niekedy ukážem). Zbožňujem maminkinú polievku, ktorou ma zakaždým privíta po návrate z Prahy a chlpatú otravnú potvoru menom Jenny, ktorú ľúbim napriek alergii na psov. 

Niekedy však veci nevychádzajú tak, ako by sme si priali. Na niečo také sa ťažko zvyká, obzvlášť s plným nosom. Je to tak. Počasie za zopsulo, moj pes sa spočasoval a ja som prechladla. Teraz... keď som doma a plánovala som ísť bicyklovať. Nepripadá do úvahy, aby ma niečo také ako zodratý nos od večného smrkania a nosný sprej po ruke odradili! Pff! Ani nápad!!! Takže som sa tvrdohlavo nadopovala vitamínom C a šliapla do pedálov, pretože vlčie maky ... EVERYWHERE! Červená je super :) pre niekoho agresívna, pre mňa asi najoblúbenejšia farba. Čo na tom, že červeného oblečenia mám minimum? Mikinu mám červenú, deku mám červenú a to mi odchladnutie sa bohate postačí :).