V posledných dňoch mi robia radosť len drobnosti. Myslím, že je to vznikom tohoto blogu. Mám potrebu posielať sem nové a nové fotky, prekonávať tak samú seba a to je úzko späté s drobnosťami. Zrazu si všímam aj to, čo som pred tým ignorovala. Napríklad odpadnutý drobný kvietok z odkvitnutých orgovánov plávajúci na hladine. Úporne sa o seba držiace semienka púpavy, odmietajúce pustiť jedno druhé. Čaj v modrom hrnčeku a bábovka na bielom tanieri. Slnečne lúče prenikajúce cez okno. Nie sú to veľké veci. Naopak, dokonale obyčajné, samozrejmé, bez štipky nejakej vzácnosti. Aj tak mi to robí radosť. Pretože to vnímam. Možno je tento blog cestou, ako sa z pesimistky stane optimistka? Alebo je to možno len márna snaha nemyslieť na tie veľké veci, ktoré mi radosť nerobia ani náhodou?

...kto vie.