To je tak, keď vás niekto prebudí o pol druhej v noci a vy už potom nemožete zaspať. Je (bolo) 5:20, tmavomodré závesy nedokážu zabrániť svetlu prenikať do izby a vonku veselo štebotajú vtáčiky. Je to príjemnejší zvuk ako hudba zo sluchátok Filipa, takže ma to ťahalo za nimi von. Okrem toho, kedy by som dobrovolne bola hore pred svitaním? Záhrada vyzerala lákavo, i keď upršaná a opustená. Dokonca mi postačila iba červená deka, lebo bolo príjemne. Zvrtlo sa to však z príjemného na podstatne menej príjemné, až keď som zistila, že nemám držiak foťáku na statív (hodila som ho niekam do kufra... -.-) a ešte ma aj vymkli vonku. Totiž.. naivne som si hovorila, že len ja možem byť také pako a ísť miesto spania fotiť von, tak na čo by som si brala kľúče, keď stačí privrieť dvere? Takže som sa potom ťukaním statívu o okno snažila prebudiť Filipa, miesto toho sa mi nakoniec podarilo zobudiť jeho mamu, ktorá vyzerala dosť prekvapená, že nie som zlodej, ktorý zabudol zavrieť dvere, ale len priateľka jej syna, ktorá nemože spať. Preto post až tak neskoro. Niekedy mám fakt blbé nápady x) (preto som teraz zvolila "normálnejší" sposob trávenia dlhej chvíle - vnútri, skrútená do klbka v kresle pri Doctorovi Who s kroasantom a filtrovacou Bobble flaškou)

Takže. Skrátka... Bingle-bongle, Dingle-dangle, Wibbly-wobbly, Timey-wimey... Doctor Who stuff :)) -> TU a TU