Before I die - part 1
Zaujímavá otázka hodná dlhého premýšlania. Čo by som chcela urobiť pred tým, než umriem? Jednu jedinú vec? A ktorú jednu vec by ste chceli pred smrťou urobiť vy? Zájsť do sedemhviezdičkového hotelu v Dubaji, alebo len pretancovať noc pod hviezdami? Nikdy nezostarnúť alebo plávať s delfínmi? Čokoľvek to je, možete to prezradiť. Zdôveriť sa a možno sa nájde niekto, kto vám ukáže cestu za vašim snom.
Before I die nebola len obyčajná myšlienka. Bol to nápad, ktorý sa mi zdal kreatívny. Projekt, na ktorom by som sa mohla vyblbnúť. Psychológia spojená s umením. Niekto ako ja by nedokázal odolať. A preto teraz a tu zdelujem, že ten nápad, ktorý vymyslel kamarát sa postupne realizuje. Jedná sa o veľkú zelenú stenu, kde budete mocť zdielať svoje myšlienky, sny a túžby. Prvotný nápad na projekt pre ľudí vzišiel od mladej Američanky Candy Chang, ktorej v pomerne nízkom veku umrela mamina. Obyčajnou školskou tabulou a kriedami na opustenom dome dala ľuďom možnosť zamyslieť sa nad tým, čo chcú a tým ich popostrčiť, aby začali konať skôr, než bude neskoro, pretože ako sa vraví, "najviac ľutujeme to, čo sme neurobili". Do teraz boli takéto steny len v zahraničí, ale teraz sa jedna chystá pod našim vedením (Martin ako hlavný idealista a sponzor, Katka ako organizátorka a poradkyňa vo veciach priekupnických a reklamných, Simona ako koordinátorka a dolaďovač detailov a ja ako kozmonaut v akváriu... aneb hlavný šablónista (je to vobec slovo? :D)) aj v Prahe na Kampe. Postupom času sem pridám fotky ako práca štyroch nadšencov na projekte Before I Die postupuje. Do tej doby...
Čo by som chcela urobiť? Mám toho toľko, že si neviem vybrať: (a to je len 1/4 toho, čo by som rada splnila.)
Iste, nie všetko sa podarí splniť, ale kto by sa dobrovoľne vzdával už vopred, keď nádej umiera posledná? Napríklad taký Amsterdam už klope na dvere a kvetinové venčeky čakajú na záhrade. Ale o tom potom. Malé chvíľky šťastia treba nechávať do smutných období a že práve teraz jedno je. Volá sa skúškové. x_X
Čo by som chcela urobiť? Mám toho toľko, že si neviem vybrať: (a to je len 1/4 toho, čo by som rada splnila.)
Iste, nie všetko sa podarí splniť, ale kto by sa dobrovoľne vzdával už vopred, keď nádej umiera posledná? Napríklad taký Amsterdam už klope na dvere a kvetinové venčeky čakajú na záhrade. Ale o tom potom. Malé chvíľky šťastia treba nechávať do smutných období a že práve teraz jedno je. Volá sa skúškové. x_X
1 komentářů
Myslím, že nápad je to velmi zajímavý a možná i trochu neortodoxní, přesto skvělý.
OdpovědětVymazatA co bych vlastně chtěla já? No, je toho spoustu, ale poslední den bych asi chtěla strávit s milovanou osobou (asi bych si jí měla do té doby najít).
Proletět se letadlem, protože musí být zajímavé mít hlavu v oblacích doslova. Třeba se stát i spisovatelkou. A potom možná navštívit natáčení nějakého skvělého filmu.
Thank you! :) I appreciate it!