I'm absolutely and completely out of energy. The idea of sleepover in our new place with my roomies sounded so great, but then came first visitors, and from spending pleasant evening, we ended up drinking. How... normal is that? I went to sleep at two o'clock, wishing, they finaly shut up, so I can dream about comfortable place to be. Well, things didn't worked as I've imagined. But so what. Now I can barely keep my eyes opened or my head up, however I'm satisfied in some way. This is, what I was dreaming about, though my notes from Technical Establishment/equipment for Building don't make any sense at all. But it's awesome, to be with friend, drink with them, talk to the late night, and laugh... at broken chair, where Terka and Brea hit their bottoms. It was really nice and friendly, and the only thing, I'm gonna regret, is my forgotten camera. For next time, I will be prepared!

And this is just short post, so you can assure, I'm still alive, even if I'm more like walking zombie instead of living person. I really, really need to get same sleep. Maybe after lectures on History of Architecture.


Som absolútne a kompletne bez energie. Tá myšlienka prespávania  v našom novom byte so spolubývajúcimi znela úžasne, ale potom prišli prví návštevníci a z prežitia príjemného večera, sme skončili u pitia. Ako... normálne to je? Šla som spať o druhej v noci a priala si, aby hentí konečne zmlkli a ja som mohla v kľude snívať o pohodlnejšom mieste na spanie. Nom, veci nešli podľa mojich predstáv. Ale čož. Teraz sotva zvládnem držat oči otvorené a hlavu zdvihnutú, ale aj tak som spokojná... z nejakého dovodu. Toto je to, o čom som snívala, aj keď moje poznámky z Technického zariadenia budov nedávajú žiaden zmysel. Ale bolo to skvelé, byť s priateľmi, popíjať s nimi, kecať do neskorej noci a smiať sa... na zlomenej stoličke, na ktorej si jak Terka, tak Brea narazili pozadia. Bolo to naozaj pekné a priateľské, a jediná vec, ktorú ľutujem, je že som si zabudla fotoaparát. Nabudúce už budem pripravená.

A toto je len krátky post, aby ste sa presvedčili, že som stále nažive, hoci som teraz skor ako chodiaci zombík namiesto žijúceho človeka. Naozaj potrebujem ísť spať. Možno po prednáške Dejin Architektúry.