Tak a práca na projekte menom Before I Die pokračuje celkom hladko. Čo na tom, že som v šablóne ako prvé vyrezala písmeno B v druhom riadku a zabudla na to, že v strede niečo musí byť? Teraz je tam tak trochu diera, ale to sa spraví. Improvizácia pri naprávaní chýb mi vždycky celkom šla. To sa ale nedá povedať o vyrezávaní. Tak sa mi triasla ruka, ako keby som trpela Parkinsonom. Takže je to trošku kostrbaté, ale zabralo to len asi hoďku a teraz sa môžem zase na chvíľu vrátiť k Dejinám umenia. Skúška sa nezadržateľne blíži a ja začínam mať zlé svedomie, že sa neučím. No... keby len zlé svedomie... Najhoršie na tom je to, že musím robiť niečo čo ma nebaví na úkor toho, čo ma baví. Kde je spravodlivosť?!